Máj

 
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
 
 
 

najbližšie podujatie:

SEN O PRALESE

Inšpiráciou pre inscenáciu Sen o pralese je kniha Felixa Saltena Bambi, lesný príbeh napísaná v roku 1923. Salten bol rakúsko-uhorským spisovateľom židovského pôvodu žijúci vo Viedni.

Motív zabíjania a strachu je v príbehu výrazným prvkom, z čoho môžeme usúdiť, že kniha bola silne inšpirovaná zhoršujúcou sa politickou situáciou, silnejúcim antisemitizmom a vojnovým konfliktom.

V roku 1935 bol Bambi, lesný príbeh na zozname literatúry zakázanej nacistami. Tento fakt z dnešnej perspektívy umocňuje politickú alegóriu zobrazenú prostredníctvom útlaku sveta prírody a bezmocných zvierat.  Zabíjame zvieratá v presvedčení, že nemajú právo na vlastný život a necítia utrpenie, pričom zabúdame, že my sami sme súčasťou živočíšnej ríše.

Lov divokej zveri je dnes koníčkom ľudí, ktorí sa legálne dopúšťajú bezprávia. Súhlasíme s tým, hoci hlboko vo vnútri cítime, že zabíjanie (zvierat) nie je morálne a že zabíjaním prekračujeme základné etické princípy. Ak sa dokážeme pozrieť na svet ako na živý, prepojený a vzájomne závislý, ocitneme sa uprostred sveta, o ktorom snívame.

Stačí sa prebudiť z egocentrického sna a prestať sa stotožňovať s iluzórnym pocitom odlúčenia od zvyšku sveta. Len ľudia môžu vytvoriť skutočne spravodlivý a súcitný svet. Len ľudia môžu zastaviť zabíjanie zvierat pre šport. Len ľudia môžu prestať zabíjať jeden druhého vo vojnách. Je to jediný spôsob.

„(…)Od nepamäti nás vraždí, nás všetkých, naše sestry, naše matky, našich bratov! Odkedy sme na svete, nedopraje nám pokoja, zabíja nás, kde sa ukážeme. A potom sa s ním máme zmieriť? Aká hlúposť! ​Zmierenie nie je hlúposť, zmierenie musí prísť (…)” 
F. Salten

Tvorivý tím:

Réžia, preklad, scenár a dramaturgia: Joanna Maria Gierdal,
scéna, bábky, kostýmy a svetelný dizajn: Laura Černáková,
účinkujú: Ondrej  Gajdoš, Mário Houdek, Ivana Lechmanová, Dávid Selecký, Naďa Balacenková.

Fotografie: Rafał Skwarek.

Lístky: 8€/5€ (zľavnený)

Lístky kúpite TU.

V predstavení sa zobrazuje nahota. Predstavenie nie je vhodné pre osoby mladšie ako 15 rokov.

Inscenácia vznikla v roku 2022 na pôde Katedry bábkarskej tvorby, VŠMU v Bratislave.

Predstavenie získalo na nesúťažnom Medzinárodnom festivale vysokých bábkarských škôl Lalkanielaka 2022 v Białymstoku mimoriadne ocenenia – Diplom ZASPu – Zväzu poľských dramatických umelcov a Čestný diplom POLUNIMA Poľského centra UNIMA za nezvyčajné, originálne a dojemné predstavenie.

filtrovať podľa kategórií

15. máj 2018
utorok - 10:00
prezentácia publikácie

ROLAND SCHIMMELPFENNIG - masterclass

Festival Nová dráma

Roland Schimmelpfennig je slovenským divadelníkom známy predovšetkým ako autor dramatických textov so špecifickou formou, svojskou atmosférou, neprehliadnuteľnou jazykovou štruktúrou. Jeho dramatické texty Arabská nocPredtým / potomŽena z minulostiPush Up 1 – 3SEČ (stredoeurópsky čas)Zlatý drakÍdomeneus nám postupne od ich prvého uvedenia na slovenských javiskách v roku 2004 odhaľovali krok za krokom autorovo dramatické zmýšľanie, vývin námetov, zmeny v jazykových štruktúrach... 
V masterclass sa autor zamyslí na tému formálnej štruktúry i obsahovej náplne svojich diel a priblíži poslucháčom názory na uvádzanie súčasných hier a ich miesto v repertoári (európskych i svetových) divadiel. Po masterclass bude nasledovať diskusia a prezentácia zborníka Schimmelpfennigových hier.
Moderátorka: prof. Jana Wild   

Súčasťou podujatia je aj prezentácia novej publikácie Divadelného ústavu s účasťou dramatika.Roland Schimmelpfennig: Hry Prvý knižný výber divadelných hier uznávaného nemeckého dramatika v slovenskom jazyku obsahuje tri u nás doteraz nepreložené ani neinscenované divadelné hry R. Schimmelpfenniga: Ríša zvierat (Das Reich der Tiere), Čierna voda (Das schwarze Wasser) Zimný slnovrat (Wintersonnenwende). Divadelné hry vychádzajú v preklade renomovaných prekladateliek Jany Wild, Zuzany Vajdičkovej a prekladateľa Adama Bžocha. Úvod napísala Jana Wild.
CV autorov ↓


16. máj 2018
streda - 10:00
Theory Event/prednáška prof. Darka Lukića

INKLUZÍVNE PERFORMATÍVNE PRAKTIKY A APLIKOVANÉ DIVADLO V SÚČASNOM CHORVÁTSKOM DIVADLE

V Chorvátsku, rovnako ako v mnohých ďalších európskych krajinách, predovšetkým však v tzv. „transformujúcich sa krajinách“, či „nových demokraciách“, bežný hlavný prúd divadelných produkcií často neberie do úvahy relatívne veľké skupiny rôznych menšín, ktoré sú tak v divadle diskvalifikované, či sa dokonca stávajú „neviditeľnými“. Táto časť divákov – napr. ľudia s postihnutím, chronickými ochoreniami, sociálne znevýhodnené skupiny (nedostatočne zarábajúci či slabo vzdelaní ľudia), ľudia vo väzeniach a nápravnovýchovných zariadeniach, deti s problémami s učením alebo rodové menšiny – je tak vylúčená z produkcie súčasného divadla ako publikum, ale obzvlášť ako účinkujúci. Tento model exklúzie je nielen jednou z dominantných praktík monokultúrnej hegemónie, ale aj priamym dôsledkom ľahostajnosti a nedostatku vedomia o vylúčených skupinách a jednotlivcoch. Napriek tejto situácii existuje dosť inštitúcií a umelcov (a ich počet stále rastie), ktorí sa zámerne venujú inkluzívnym divadelným praktikám. Prepájanie postupov aplikovaného divadla (ale aj ďalších inkluzívnych metód) so spoločenským aktivizmom ukazuje, že je možné úplne zmeniť existujúcu paradigmu a spravodlivo zahrnúť neviditeľné skupiny i jednotlivcov do divadelnej praxe.


17. máj 2018
štvrtok - 09:00
festival

DIVADLO V KONFLIKTNÝCH ZÓNACH

Divadlo je integrálnou súčasťou občianskeho života, prirodzene teda reflektuje spoločenské dianie. V momente, keď do života spoločenstva vstupuje akýkoľvek konflikt, divadelníci sa ho snažia umelecky spracovať.

Ústrednou témou konferencie je schopnosť divadla ovplyvniť sociálnu súdržnosť a pozitívne formovať proces zotavovania sa z domácich či medzinárodných konfliktov. Vzťah divadla a vojny bol vždy centrálnym elementom v dejinách tohto umeleckého druhu. Vojna je hlavnou témou či prinajmenšom motívom takmer všetkých veľkých hier svetovej dramatiky, a to už od čias antického divadla. Divadlo je integrálnou súčasťou občianskeho života, prirodzene teda reflektuje spoločenské dianie. V momente, keď do života spoločenstva vstupuje akýkoľvek konflikt, divadelníci sa ho snažia umelecky spracovať. Aké prostriedky si vyberajú pri reflektovaní vojny, ak je hmatateľne prítomná v každodennom živote ich krajiny? Aké sú možnosti súčasného divadla v konfliktných zónach? V rámci konferencie sa bude hovoriť o divadle ako o platforme pre dialóg, o nástroji zmierenia, revitalizácie spoločnosti a prekonávania obmedzení vo všetkých oblastiach života. 
Na konferencii budú svoje príspevky prezentovať významní medzinárodní odborníci – ugandská pedagogička a divadelná teoretička Jessica Kaahwa z Makerere University v Kampale, sudánsky režisér a herec, člen UNESCO Artists for Peace Ali Mahdi Nouri, iránsky režisér a spisovateľ Mehrdad Rayani-Makhsous z Azad University v Teheráne, chorvátsky dramatik a profesor na Academy of Dramatic Arts University of Zagreb Darko Lukić a taliansky režisér, umelecký šéf Astràgali Teatro a podpredseda európskeho ITI Fabio Tolledi.


Program medzinárodnej konferencie:

9:00 – 9:30 Prezentácia účastníkov   
9:30 – 10:30 Úvodné slová: Vladislava Fekete (riaditeľka Divadelného ústavu a festivalu Nová dráma / New Drama), Tobias Biancone (generálny riaditeľ ITI), Viera Dubačová (režisérka, aktivistka a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky), Octavian Saiu (moderátor konferencie) 
10:30 Fabio Tolledi: Divadlo a vojna (Taliansko) 
11:00 Jessica Kaahwa: Understanding Complexities of Participatory Theatre in Specific Contexts(Uganda) 
11:30 Ali Mahdi Nouri: Divadlo v konfliktných zónach (Sudán)   
12:00 – 14:00 Obed   
14:00 Mehrdad Rayani Makhsous: The application of Iranian Theatre in conflict and crisis situation (Irán) 
14:30 Darko Lukić: Theatre, Trauma and Cultural Memory in Post-Conflict Societies (Chorvátsko)   
15:00 Diskusia


18. máj 2018
piatok - 13:00
festival

PESTRÉ CHORVÁTSKE DIVADLO STREDOMORIA A KONTINENTU

Prednáška chorvátskej divadelnej teoretičky Željky Turčinović a rozhovor s chorvátskou dramatičkou Tenou Štivičić.

Chorvátsko je krajina prelínania dvoch kultúr: stredozemnej a stredourópskej. Prvé písomné zmienky o divadle nachádzame v liturgickej dráme z 11. storočia, popri tom existovalo aj svetské divadlo kočovných hercov. Pod vplyvom talianskej renesancie tvorili v Dalmácii a Dubrovníckej republike významní básnici a dramatici (komédiograf Marin Držić). Stredoeurópska tradícia sa v kontinentálnej časti rodí zo školského divadla reholí, najmä jezuitov. V prvej polovici 19. storočia sa pod vplyvom romantizmu chorvátske divadlo začína profesionalizovať a používa národný jazyk. Aj významní dramatici 20. storočia, Miroslav Krleža a Ranko Marinković, sú predstaviteľmi uvedených dvoch tradícií. V Juhoslávii sa dramatici pri kritike uchyľovali k metafore, v samostatnom Chorvátsku už slobodne tematizujú nové malomeštiactvo a primitivizmus, aj následky vojny, korupciu, diktatúru divokého kapitalizmu a ekonomickú krízu.

Tena Štivičić: Tri zimy 
Rodinnú ságu v troch obrazoch tvorí spleť osudov niekoľkých generácií obývajúcich jeden záhrebský dom. Prostredníctvom udalostí odvíjajúcich sa v období od druhej svetovej vojny mapuje pohnuté životy postáv na časovej osi celého 20. storočia, od Rakúsko-Uhorska až po dnešné samostatné Chorvátsko. Za divadelnú hru Tri zimy, ktorá mala svetovú premiéru v londýnskom National Theatre v roku 2014, získala Tena Štivičić prestížnu cenu udeľovanú po anglicky píšucim dramatičkám – Susan Smith Blackburn Prize. Túto hru po uvedení v Londýne a slovinskej Ľubľane zaradilo v roku 2016 do repertoáru aj Chorvátske národné divadlo (HNK) ako autorkin druhý text na tejto scéne. Stala sa divadelným hitom a najnavštevovanejšou inscenáciou HNK v tomto tisícročí. Dramatický potenciál výnimočného textu si všimli aj divadelníci v Nemecku, Slovinsku a Estónsku.