Apríl

 
 
 
 
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
 

najbližšie podujatie:

Táto izba sa nedá zjesť

Tereza nie je jeho dcéra, mohla by byť, ale nie je, jeho dcéra má kučeravé vlasy a Tereza rovné, spľasnuté okolo tváre. Jeho dcéra má drobný nos a Tereza orlí, k nemu husté obočie a pery, na ktoré by sa hodil rúž, kým jeho dcéra má namiesto úst úzku čiarku ako na prasiatku, takú úzku, že sa do nej nezmestili žiadne mince jeho otcovstva, púšťala ich na zem a zamykala sa v izbe.

Tereza má pery, ktorými ho teraz bozkáva, jazyk mu medzi padá ako zlatá minca, Ivan počuje tú mincu cinknúť, počuje, ako si ju Tereza doma šúcha o stehná a rodičia sa jej pýtajú kde si bola, a počuje aj, ako Tereza hovorí so Silviou v meste, a celý čas sa jej trasú ruky. Aj teraz sa jej trasú, ako mu v nich drží tvár. Trasú sa, aj keď mu hladí chrbát a hovorí neplač, veď nič zlé sa nestalo, takéto veci mu Terezka hovorí, a tiež aha, všade ti vypadávajú vlasy, pozbiera ich a zahodí do koša, opráši si nad ním ruky.

---

Réžia: Patrícia Rotterová,
dramaturgia: Katarína Jungová,
dramatizácia: Patrícia Rotterová,
choreografia: Katarína Jungová,
hudobná skladba: Tomáš Stupavský, Miroslav Lach,
scéna: kolektív,
kostýmy: Aneta Bocková,
svetelný dizajn: Patrícia Rotterová, Katarína Jurdová,
grafický dizajn: Katarína Jurdová,
foto: Bára Podola,
produkcia: Zora Bezáková, Júlia Mattonová, 
účinkujú: 13-ročná Tereza: Margaréta Štofčíková, 15-ročná Tereza: Tereza Ťaptíková, 18-ročná Tereza: Vanesa Hagyungová. 

---

VSTUPENKY: 8€/6€ (zľavnené)

Vstupenky preklikom TU.
---
Dĺžka predstavenia: 45 min. 


Predstavenie uvádzame vaka spolupráci Štúdia 12 a DF VŠMU.

filtrovať podľa kategórií

15. apríl 2005
piatok - 19:00
divadlo – premiéra

Godot bol stále tu alebo Odpusťte, pán Beckett

Stanislava Matejovičová

Godot bol stále tu alebo Odpusťte, pán Beckett je hrou mladej slovenskej dramatičky Stanislavy Matejovičovej. Je parafrázou myšlienok Samuela Becketta v duchu posledných tendencií v autorskej tvorbe.
Snúbia sa v nej paradoxy filantropie s mizantropiou, naivita s intelektuálnosťou, ako aj vážnosť s humorom až satirou. Je akousi alúziou či nadviazaním na existenciálnu poetiku s pointou iskierky nádeje – možno „(retro) nóvum“ tretieho tisícročia.
Mnohí verili a aj veria, že nové milénium prinesie pozitívne zmeny, resp. aspoň nejaké zmeny. Prečo je čas taký určujúci? Je vôbec určujúci? Nedeje sa všetko stále dokola? Nerobia sa stále tie isté chyby? Nemáme stále tie isté očakávania? Nesmerujeme po vyčerpaní našeho „ľudského času“ k rovnakému cieľu? Prečo každý inak? Prečo si pritom navzájom nerozumieme?




réžia J. Hubinák
scéna D. Strauszová
kostýmy. A. Kvasnicová
bábky M. Fintorová
vizuál A. Malcová
účinkujú L. Korená, Z. Šímová, A. Šoltés, O. Štefunko, M. Cebula, D. Musil, D. Letenayová