Apríl

 
 
 
 
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
 

najbližšie podujatie:

? LOGIKA ¿

Hudobno-pohybová performancia na tému útlaku a obmedzovania slobody. Prečo sme zahnaní do kúta? Pomôžu nám z neho vyjsť tolerancia a pravda?

---

Vstaň a kráčaj, nech to bolí, prázdne ruky, prázdny svet, hlasy zhora, hlučné, drsné, iba názorový stret.  

---

Hnev ťa ženie do výšok,

osamelý mimo dav,

jedna myseľ, tupý pohľad,

nenamietaj, všetko sprav.

Už je jedno, čo je pravda, 

žiadne reči, rob, čo máš!

Ani lož ťa nezastaví,

kým sa nepoddáš.

Jak handrová bábika,

žiadny pocit, žiadna duša,

bez tváre a bez mena, 

autorita vždy ťa skúša.

Premena je úplná,

skús to, zakrič, vyskúšaj.

Dva a dva už nie sú štyri,

preto radšej poslúchaj.

---

Koncept: Radoslav Piovarči, Lucia Bielik, Nikoleta Darážová, Alexandra Rychtarčíková, Michal Paľko, Jakub Bielik

Interpretácia: Radoslav Piovarči, Lucia Bielik, Nikoleta Darážová

Hudba: Michal Paľko, Jakub Bielik

Dramaturgia: Alexandra Rychtarčíková

Grafika: Viktória Jehlárová

Kamerastrih: Valery Neskaradziany

Foto: Peter Shaman Coch

Realizátor projektu: tanC o. z. 

---

Vstupenky: 10€ / 6€ (zľavnená)
Vstupenky preklikom TU. 

 

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Inscenácia nie je vhodná pre osoby mladšie ako 18 rokov. 

filtrovať podľa kategórií

15. apríl 2005
piatok - 19:00
divadlo – premiéra

Godot bol stále tu alebo Odpusťte, pán Beckett

Stanislava Matejovičová

Godot bol stále tu alebo Odpusťte, pán Beckett je hrou mladej slovenskej dramatičky Stanislavy Matejovičovej. Je parafrázou myšlienok Samuela Becketta v duchu posledných tendencií v autorskej tvorbe.
Snúbia sa v nej paradoxy filantropie s mizantropiou, naivita s intelektuálnosťou, ako aj vážnosť s humorom až satirou. Je akousi alúziou či nadviazaním na existenciálnu poetiku s pointou iskierky nádeje – možno „(retro) nóvum“ tretieho tisícročia.
Mnohí verili a aj veria, že nové milénium prinesie pozitívne zmeny, resp. aspoň nejaké zmeny. Prečo je čas taký určujúci? Je vôbec určujúci? Nedeje sa všetko stále dokola? Nerobia sa stále tie isté chyby? Nemáme stále tie isté očakávania? Nesmerujeme po vyčerpaní našeho „ľudského času“ k rovnakému cieľu? Prečo každý inak? Prečo si pritom navzájom nerozumieme?




réžia J. Hubinák
scéna D. Strauszová
kostýmy. A. Kvasnicová
bábky M. Fintorová
vizuál A. Malcová
účinkujú L. Korená, Z. Šímová, A. Šoltés, O. Štefunko, M. Cebula, D. Musil, D. Letenayová