Máj

 
 
 
 
 
 
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
 
 
 
 
 

najbližšie podujatie:

Táto izba sa nedá zjesť (zrušené)

Tereza nie je jeho dcéra, mohla by byť, ale nie je, jeho dcéra má kučeravé vlasy a Tereza rovné, spľasnuté okolo tváre. Jeho dcéra má drobný nos a Tereza orlí, k nemu husté obočie a pery, na ktoré by sa hodil rúž, kým jeho dcéra má namiesto úst úzku čiarku ako na prasiatku, takú úzku, že sa do nej nezmestili žiadne mince jeho otcovstva, púšťala ich na zem a zamykala sa v izbe.

Tereza má pery, ktorými ho teraz bozkáva, jazyk mu medzi padá ako zlatá minca, Ivan počuje tú mincu cinknúť, počuje, ako si ju Tereza doma šúcha o stehná a rodičia sa jej pýtajú kde si bola, a počuje aj, ako Tereza hovorí so Silviou v meste, a celý čas sa jej trasú ruky. Aj teraz sa jej trasú, ako mu v nich drží tvár. Trasú sa, aj keď mu hladí chrbát a hovorí neplač, veď nič zlé sa nestalo, takéto veci mu Terezka hovorí, a tiež aha, všade ti vypadávajú vlasy, pozbiera ich a zahodí do koša, opráši si nad ním ruky.

---

Réžia: Patrícia Rotterová,
dramaturgia: Katarína Jungová,
dramatizácia: Patrícia Rotterová,
choreografia: Katarína Jungová,
hudobná skladba: Tomáš Stupavský, Miroslav Lach,
scéna: kolektív,
kostýmy: Aneta Bocková,
svetelný dizajn: Patrícia Rotterová, Katarína Jurdová,
grafický dizajn: Katarína Jurdová,
foto: Bára Podola,
produkcia: Zora Bezáková, Júlia Mattonová, 
účinkujú: 13-ročná Tereza: Margaréta Štofčíková, 15-ročná Tereza: Tereza Ťaptíková, 18-ročná Tereza: Vanesa Hagyungová. 

---

VSTUPENKY: 8€/6€ (zľavnené)

Vstupenky preklikom TU.
---
Dĺžka predstavenia: 45 min. 


Predstavenie uvádzame vaka spolupráci Štúdia 12 a DF VŠMU.

filtrovať podľa kategórií

09. máj 2016
pondelok - 10:00
Festival Nová dráma/New Drama 2016

Ivan Vyrypajev

master class a prezentácia knihy

 

Master class ruského dramatika a tohtoročného patróna festivalu spojený s prezentáciou zborníka jeho hier.
"Hra nie je iba sujet či téma, hra je aj samotná konštrukcia, je to forma. A je zvláštne, že dnes dokonca aj na divadelných školách sa učí, že formu inscenácie určuje režisér. Dochádza k tomu z elementárneho nepochopenia zákonov drámy, a prepáčte – zákonov života. Pretože divadelná hra to sú aj obsah a aj forma vospolok. Forma hry, jej rytmus, jej štruktúra, technika herectva obsiahnutá v hre - to všetko spolu je dramatický text. Forma divadelnej hry je zároveň jej obsahom. A je to  ako veľký duchovný princíp v joge. Forma a obsah tvoria jeden celok. Vedomie stelesnené, vyjadrené vo forme bytia. Bytie a vedomie sú celok. Symbol predstavuje symbolizované. Obraz to je obsah. Ikona je Boh. Znak to je zmysel znaku. Noty sú hudba. A dnes, v súčasnom divadle, žiaľ, chýba porozumenie týchto súvislostí. Pri návšteve premiéry svojej hry v divadle vidím, že režisér si tam vymyslel absolútne vlastnú formu, ktorá celkom protirečí obsahu. A na moju námietku na margo tejto skutočnosti režisér odpovedá – a naozaj to musím inscenovať tak, ako je to napísané? Samozrejme, že áno. Inscenovať treba presne tak, ako je to napísané, pretože divadelná hra je aj tým, ako je napísaná. Aj forma mojej hry je moja hra. .... A verte mi, že nejde o reptanie starnúceho dramatika. V porozumení toho, že hra je forma a tá forma je ten obsah  - spočíva veľký duchovný princíp. A ešte jedna vec. Veľmi často počujeme ako režiséri spochybňujú – či naozaj niekto vie, ako sa čo „má hrať“? Vari Shakespeare každý deň chodí a hovorí, ako ho treba hrať? Z tohto dôvodu režisér inscenuje autora tak, ako ho sám cíti. Veď koľko ľudí, toľko názorov na hru. Ide o typické postmoderné myslenie, základom ktorého je tvrdenie, že neexistuje jediná pravda, že svet je nepoznateľný, že každý má ten svoj, a preto každý má právo na vlastnú pravdu. Verte, že takýto pohľad na veci predstavuje iba ďalšiu vývojovú etapu, ktorou ľudstvo prechádza a ktorá sa skoro skončí (dúfam). A je nepochybné, že pravda je samozrejme len jedna, ako aj realita je len jedna. Vec môžeme pomenovať a pochopiť v hraniciach jej predurčenosti. Lebo inak ako by ste v tejto chvíli čítali tieto slová, keby pre váš jazyk neexistovala spoločná abeceda. Pravda je jedna. Aj realita je tiež len jedna."

 

Ivan Vyrypajev – dramatik, režisér a herec, sa narodil 3. augusta 1974 v Irkutsku. V roku 2002 spolu s ďalšími založil moskovské divadlo Teatr.doc. V roku 2005 založil projekt podpory filmu, divadla a literatúry Hnutie Kyslík (Kislorod). V roku 2006 bol umeleckým riaditeľom divadla Praktika. Od roku 2006 sa okrem divadla venuje tiež filmovej scenáristke a filmovej réžii. Jeho úspešný filmový debut Eufória (Ejforia, 2006) sa dostal do súťaže filmového festivalu v Cannes. Od apríla 2013 je umeleckým riaditeľom divadla Praktika v Moskve. Pôsobí a žije predovšetkým v Rusku a Poľsku.


12. máj 2016
štvrtok - 10:00
Festival Nová dráma/New Drama 2016

Súčasná divadelná scéna Bosny a Hercegoviny

Theory Event

 

 

Prednáška režiséra Dina Mustafića.Divadelná scéna Bosny a Hercegoviny je veľmi dynamická. Jej základ tvorí mnoho pozoruhodných režisérov, autorov a hercov, ktorí sa musia vyrovnávať s ťažkými ekonomickými podmienkami. Počas predchádzajúcich desaťročí vznikli kvalitné angažované inscenácie a objavili sa radikálne režijné poetiky. Na javiskách dominuje statočný divadelný odpor voči najhlbším traumám a skúsenostiam z poslednej vojny na Balkáne. 
Divadlo v Bosne a Hercegovine je ochrancom provokujúceho a kritického jazyka, ktorý je neustále konfrontovaný s predkladanou „etnizáciou“ krajiny a deviáciami spôsobenými nedávnou tranzíciou.

 

 

v rámci sekcie Focus Bosna a Hercegovina

Dino Mustafić Od roku 1997 do roku 2015 stál na čele medzinárodného divadelného festivalu MESS, ktorý obnovil po okupácii Sarajeva a vrátil mu starú divadelnú slávu a lesk. Prednáša na Akadémii scénických umení v Sarajeve a na Sarajevskej filmovej akadémii. Ako režisér inscenoval v mnohých mestách a divadlách (Paríž, Sofia, Belehrad, Záhreb, Ľubľana, Skopje, Priština, Podgorica, Sarajevo), jeho inscenácie boli ocenené na viacerých festivaloch. Inscenácia Helverova noc, ktorú režíroval v Komornom divadle 55 v Sarajeve vošla do dejín bosnianskeho divadla ako najoceňovanejšia inscenácia (získala 23 cien, z toho ocenenie na festivaloch v Káhire, Prištine a Rijeke).