"Úprimne, ťažko sa mi píše anotácia k inscenácii mesiac pred premiérou. Zelená víla je stále v procese skúmania, hľadania a blúdenia v nejasných rovinách. A ja Vám nechcem klamať. Nechcem Vám písať, o čom vypovedá, lebo to ešte sám neviem. Teda... tuším, ale nechcem to hovoriť. Môj názor je vlastne úplne nepodstatný. To, čo v tom vidím ja, respektíve náš tím, v tom nemusíte uvidieť vy. Možno vo vás zarezonuje náhodný moment, ktorý sme vytvorili len podvedome a nevedel by som ho pred vami obhájiť. A možno to ani nie je nutné. Všetky tie... slová. Dôležité je, čo zarezonuje a zanechá stopu vo Vás. Respektíve, v TEBE, ktorý práve čítaš túto vyhýbavú anotáciu. Možno po premiére napíšem konkrétnejšiu anotáciu, ale teraz... nechcem. Ospravedlňujem sa, klamem. Nenapíšem. Pretože anotáciami opovrhujem. Za mňa sú zbytočné. (POZOR DLHÁ VETA!) Ak sa neočakáva, že má anotácia slúžiť ako ďalší štrukturálny fragment k rukopisu danej inscenácie, ktorý môžeme považovať za súčasť daného predstavenia, ale má iba informačný charakter, ktorý nám väčšinou prezrádza príliš veľa, alebo nás naopak mätie, v tom prípade považujem anotáciu len za alibistickú skratku pre lenivých tvorcov. Hups, mätiem Vás. Keďže už dnes nenapíšem nič rozumnejšie, požičiam si svoje staré slová o tomto projekte spred pol roka, ktoré boli zverejnené, aby si dostal aspoň nejaké informácie, ktoré ťa motivujú prísť sa pozrieť."

Akej téme sa budete v inscenácii venovať?

"Nie sme sami, ale sme osamelí. Cítime naše telo, ale nie našu telesnosť. Chýba spojenie. Úprimné spojenie… spojenie duší. Ale čo, ak sme tú svoju nikdy neprijali, neobjavili ani necítili? Keď mala priestor rásť a vyvíjať sa, nemohli sme ju ani sledovať, nieto sa na nej aktívne podieľať. Úprimné spojenie nastáva, ak sa stretnú kúsky Brahmi. Ale, bohužiaľ, bohyňa Mája vyhráva."

Prečo ste si vybrali túto tému?

"Nevybrať si ju by zaváňalo vedomým prehliadaním, ignoranciou, možno až strachom… strachom z pravdy. Tému sme nehľadali. Je prirodzene prítomná v našich životoch a nachádza sa pri zdrojoch, z ktorých sa vetvia takmer všetky „vážne“ témy. Prišli sme s príbehom, ktorý sa formoval sedem rokov. Skutočným príbehom. Inscenácia je len voľba predania. Jazyk, ktorému budete rozumieť. Naším cieľom nie je kuchať tému, nájsť metaforické roviny, ktoré pseudo-intelektuálne pretavíme na javisko formou scénického umenia, za ktoré nás poklepete po pleci. Naším cieľom je byť vypočutí. Dovoliť vám aj sebe, aby sme boli chvíľu skutoční."

---

Autor: Samuel Hornáček
Réžia: Haumer
Dramaturgia: Kolektív Súboru
Hudba: Hairudin Džudža, Oliver Beer
Scénografia: Lusy Fišerová, Katarína Beňušková
Kostýmy: Katarína Beňušková
Bábky: Lusy Fišerová
Make-up Artistka: Alex Galuszkova
Grafika: Paulína Pinková

Účinkujú: Alex Kukla, Filip Salamon, Alexandra Zeleňáková, Ľudovít Starovič

Dokument: 

Kamera: Samuel Barta
Zvuk: Filip Farkašovský

Viac informácií čoskoro. 

---

Repríza: 17. 4. 2026 o 19:00

---

Vstupenky: 8€ / 6€ (zľavnená)
Vstupenky dostupné preklikom. 

---

Inscenácia nie je vhodná pre osoby mladšie ako 15 rokov
Projekt vznikol v rámci platformy Mliečne Zuby. 

"Tak ako v živote, aj v tejto inscenácií sa nachádzajú vulgarizmy, násilie (fyzické alebo psychické), sexuálne narážky, nahota, užívanie alkoholu, fajčenie, hlasné zvuky, objekty Železničnej spoločnosti Slovensko, nábožensky alebo politicky citlivý obsah... ktoré, či už chceme alebo nechceme sú súčasťou našej každodennej reality bez nášho súhlasu. Preto sme sa rozhodli, nestanoviť žiadne vekové obmedzenie na toto predstavenie, keďže týmto gestom reálne nikoho neochránime, iba obmedzíme."