Máj

 
 
 
 
 
 
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
 
 
 
 
 

najbližšie podujatie:

SEN O PRALESE

Inšpiráciou pre inscenáciu Sen o pralese je kniha Felixa Saltena Bambi, lesný príbeh napísaná v roku 1923. Salten bol rakúsko-uhorským spisovateľom židovského pôvodu žijúci vo Viedni.

Motív zabíjania a strachu je v príbehu výrazným prvkom, z čoho môžeme usúdiť, že kniha bola silne inšpirovaná zhoršujúcou sa politickou situáciou, silnejúcim antisemitizmom a vojnovým konfliktom.

V roku 1935 bol Bambi, lesný príbeh na zozname literatúry zakázanej nacistami. Tento fakt z dnešnej perspektívy umocňuje politickú alegóriu zobrazenú prostredníctvom útlaku sveta prírody a bezmocných zvierat.  Zabíjame zvieratá v presvedčení, že nemajú právo na vlastný život a necítia utrpenie, pričom zabúdame, že my sami sme súčasťou živočíšnej ríše.

Lov divokej zveri je dnes koníčkom ľudí, ktorí sa legálne dopúšťajú bezprávia. Súhlasíme s tým, hoci hlboko vo vnútri cítime, že zabíjanie (zvierat) nie je morálne a že zabíjaním prekračujeme základné etické princípy. Ak sa dokážeme pozrieť na svet ako na živý, prepojený a vzájomne závislý, ocitneme sa uprostred sveta, o ktorom snívame.

Stačí sa prebudiť z egocentrického sna a prestať sa stotožňovať s iluzórnym pocitom odlúčenia od zvyšku sveta. Len ľudia môžu vytvoriť skutočne spravodlivý a súcitný svet. Len ľudia môžu zastaviť zabíjanie zvierat pre šport. Len ľudia môžu prestať zabíjať jeden druhého vo vojnách. Je to jediný spôsob.

„(…)Od nepamäti nás vraždí, nás všetkých, naše sestry, naše matky, našich bratov! Odkedy sme na svete, nedopraje nám pokoja, zabíja nás, kde sa ukážeme. A potom sa s ním máme zmieriť? Aká hlúposť! ​Zmierenie nie je hlúposť, zmierenie musí prísť (…)” 
F. Salten

Tvorivý tím:

Réžia, preklad, scenár a dramaturgia: Joanna Maria Gierdal,
scéna, bábky, kostýmy a svetelný dizajn: Laura Černáková,
účinkujú: Ondrej  Gajdoš, Mário Houdek, Ivana Lechmanová, Dávid Selecký, Naďa Balacenková.

Fotografie: Rafał Skwarek.

Lístky: 8€/5€ (zľavnený)

Lístky kúpite TU.

V predstavení sa zobrazuje nahota. Predstavenie nie je vhodné pre osoby mladšie ako 15 rokov.

Inscenácia vznikla v roku 2022 na pôde Katedry bábkarskej tvorby, VŠMU v Bratislave.

Predstavenie získalo na nesúťažnom Medzinárodnom festivale vysokých bábkarských škôl Lalkanielaka 2022 v Białymstoku mimoriadne ocenenia – Diplom ZASPu – Zväzu poľských dramatických umelcov a Čestný diplom POLUNIMA Poľského centra UNIMA za nezvyčajné, originálne a dojemné predstavenie.

filtrovať podľa kategórií

13. máj 2016
piatok - 10:00
Festival Nová dráma/New Drama 2016

Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali

Tanja Šljivar

Prezentácia slovenského vydania hry bosnianskej dramatičky za účasti autorky s moderátorkou Vladislavou Fekete, prekladateľkou publikácie. (v rámci

sekcie Focus Bosna a Hercegovina).

Dramatický text priam hmatateľne približuje beznádej na rumovisku spoločensky a politicky rozvrátenej krajiny. Postavy hry pre dvoch „hrajú“ všetkých hrdinov a antihrdinov temného, drsného a melancholického príbehu. Hra je plná neobyčajných obrazov – prevažne poetických, často repetičných, kontrastujúcich s jazykom postáv, ktorý je surový, ba až brutálny. Nájdeme v nej prvky súčasnej pop kultúry, hudobné matrice, reálie niektorých miest, mená novodobých celebrít ale aj elementy národných mytológií. V istom zmysle je Šljivarovej dráma porovnateľná s nočnou morou. Je zmesou všetkého možného, je lexikónom piesní, pracuje s dekomponovaným dramatickým časom, je zbierkou fiktívnych i skutočných ľudských osudov. Odkrýva strachy a paranoje neustále prítomné v diskurze medzi ženou a mužom, odhaľuje diskrepanciu či, lepšie povedané, priepasť medzi generáciami. 

Tanja Šljivar sa narodila v roku 1988 v Banja Luke, v Bosne a Hercegovine. V roku 2011 absolvovala štúdium dramaturgie na Fakulte dramatických umení v Belehrade, v Srbsku. Je autorkou dramatických textov Pošto pašteta? (Po čom je paštéta?), Grebanje ili Kako se ubila moja baka (Škriabanie alebo Ako sa zabila moja babka), Mi smo oni na koje su nas roditelji upozoravali (Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali), Ali grad nas je štitio (Ale mesto nás chránilo) a krátkej hry Mrtvorođena (Mŕtvonarodená). Svoje hry, preložené do desiatich jazykov, publikovala v divadelných časopisoch a antológiách, inscenovali ich alebo uviedli na scénických čítaniach v Bosne a Hercegovine, Srbsku, Chorvátsku, Poľsku, Rakúsku, Španielsku a Nemecku.