Február

 
 
 
 
 
 
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
 

najbližšie podujatie:

Táto izba sa nedá zjesť (zrušené)

Tereza nie je jeho dcéra, mohla by byť, ale nie je, jeho dcéra má kučeravé vlasy a Tereza rovné, spľasnuté okolo tváre. Jeho dcéra má drobný nos a Tereza orlí, k nemu husté obočie a pery, na ktoré by sa hodil rúž, kým jeho dcéra má namiesto úst úzku čiarku ako na prasiatku, takú úzku, že sa do nej nezmestili žiadne mince jeho otcovstva, púšťala ich na zem a zamykala sa v izbe.

Tereza má pery, ktorými ho teraz bozkáva, jazyk mu medzi padá ako zlatá minca, Ivan počuje tú mincu cinknúť, počuje, ako si ju Tereza doma šúcha o stehná a rodičia sa jej pýtajú kde si bola, a počuje aj, ako Tereza hovorí so Silviou v meste, a celý čas sa jej trasú ruky. Aj teraz sa jej trasú, ako mu v nich drží tvár. Trasú sa, aj keď mu hladí chrbát a hovorí neplač, veď nič zlé sa nestalo, takéto veci mu Terezka hovorí, a tiež aha, všade ti vypadávajú vlasy, pozbiera ich a zahodí do koša, opráši si nad ním ruky.

---

Réžia: Patrícia Rotterová,
dramaturgia: Katarína Jungová,
dramatizácia: Patrícia Rotterová,
choreografia: Katarína Jungová,
hudobná skladba: Tomáš Stupavský, Miroslav Lach,
scéna: kolektív,
kostýmy: Aneta Bocková,
svetelný dizajn: Patrícia Rotterová, Katarína Jurdová,
grafický dizajn: Katarína Jurdová,
foto: Bára Podola,
produkcia: Zora Bezáková, Júlia Mattonová, 
účinkujú: 13-ročná Tereza: Margaréta Štofčíková, 15-ročná Tereza: Tereza Ťaptíková, 18-ročná Tereza: Vanesa Hagyungová. 

---

VSTUPENKY: 8€/6€ (zľavnené)

Vstupenky preklikom TU.
---
Dĺžka predstavenia: 45 min. 


Predstavenie uvádzame vaka spolupráci Štúdia 12 a DF VŠMU.

filtrovať podľa kategórií

18. február 2026
streda - 17:00
prezentácia publikácie

Slovník divadelných kritikov a publicistov

Prezentácia publikácie profilových osobností divadelnej kritiky a publicistiky. S účasťou odborného garanta a iniciátora publikácie prof. Vladimíra Štefka. 

---

Divadelná kritika sa na Slovensku rodila pomaly, s nemalými problémami – ako divadelníctvo samo. Preto musíme čo najdôkladnejšie poznať aj kritiku či jej aktérov. 

Kto boli autori článkov o divadle?
Sledovali tvorbu systematicky alebo len sporadicky?
Boli len nadšenými divákmi alebo rozhorčenými pisateľmi v prípadoch, ak autor, režisér, herci, výtvarníci netrafili ich vkus či predstavy?
Z akých pozícií písali o inscenáciách – akú mali politickú orientáciu, náboženské presvedčenie?
Bolo pre nich divadlo iba zábavnou kratochvíľou alebo aktom spoločenského diskurzu, estetickým artefaktom?
Uznávali, že divadlo je osobitným umeleckým druhom alebo len na javisku oživenou literatúrou?

Musíme vedieť, aké osobnosti – recenzenti, referenti, informátori - písali o divadle. Len vtedy môžeme takýto zdroj prijať a vychádzať z neho pri úvahách vznikajúcich s odstupom času. Preto vznikla jedinečná teatrologická publikácia, Slovník divadelných kritikov a teoretikov.

Vstup na podujatie je voľný.